Ako čítam rozprávky

Dnes som si na Vás opäť našla čas. Napadlo mi, že Vám opíšem prácu na projekte. Dostať nápad je jedna vec, ale realizovať ho, to je o niečom inom. Keď dostanete nápad, stačí ležať v tráve a premýšľať, čo s ním urobíte. Môj nápad som rozvíjala na lúke pri ovečke asi tak dve hodiny. Premýšľala som, čo budem čítať a ako to budem čítať. Myšlienky mi chodili jedna za druhou. Vymýšľala som všetko možné aj nemožné. Keď som ten nápad povedala mamke, na jednej strane sa potešila, že chcem robiť niečo zmyslupné, na druhej….Začala hneď rozmýšľať nad tým, ako to celé zrealizovať.  Kým mojou úlohou by bolo čítať rozprávky, jej úlohou bolo vymyslieť spôsob, ako ich k Vám dostať.

Rozmýšľala nahlas: „Treba vytvoriť stránku. Naplniť ju obsahom. Pridať fotky, videá z Tvojich školských vystúpení. Musím osloviť Tvoju učiteľku, školu, či nám poskytne video záznamy z akadémií…..“A to nebolo všetko. Bolo treba vymyslieť systém, ako rozprávky nahrať, zostrihať, a ako ich rozposielať.

Technické veci tu rozoberať nebudem. Priznám sa, že doteraz tomu celkom nerozumiem, ale ako vidíte, mamka to všetko zvládla a dnes je tu táto stránka. V podstate to je veľký kus práce, ktorý Vy, pri počúvaní rozprávok nevidíte.

Skôr Vám chcem popísať, čo robím ja. V prvom rade je to výber rozprávok. Rozprávkové knihy mám všade. Na stoloch, na posteliach, na zemi, na poličkách. Kde sa Vaše oko pozrie, tam je rozprávková kniha. Listujem v nich, hľadám, pozerám, čítam. Vôbec nie je jednoduché vybrať správnu rozprávku. Niektoré sú príliš dlhé, iné zas veľmi krátke. Keď som začala čítať prvé rozprávky, zistili sme, že po zostrihaní majú asi 7-15 minút. Nebol čas to nejako riešiť, lebo projekt sme chceli spustiť v septembri a mali sme na to len dva letné mesiace. Preto sme tieto rozprávky, stanovili ako základné.

Získať rozprávky takejto dĺžky však nie je vôbec ľahké. Preto sme vymysleli, že ďalej budeme na stránku pridávať tzv. krátke a potom dlhé rozprávky. Krátke tak do 5-6 minút a dlhé nad 15 minút. Okrem toho sa chcem ešte venovať čítaniu bájok a povestí. S tými mám nejaké skúsenosti aj zo Šalianskeho Maťka.

A ako to je počas čítania? Záleží na tom, v akej som nálade. Ak v dobrej, tak je pri čítaní aj veľká sranda. Keď som ale unavená, tak sú to aj veľké nervy. Napríklad tesne pred spustením projektu som makala naozaj tvrdo. Cez deň som prečítala aj 4-5 rozprávok. Je to pomerne náročné na hlasivky a ešte viac na oči. Písmenká mi skákali pred očami ako bláznivé a čítala som totálne bludy. To znamenalo čítať jednu vetu aj 3x. Chudák mamka, keď to musela po mne strihať 🙂

Keď si čítate rozprávku len tak, potichu, sami pre seba, je to úplne iné, ako čítať ju nahlas. Je potrebné pohrať sa s hlasom, intonáciou, výrazom. Ale to, či čítam správne zistím veľakrát až po hlasnom prečítaní vety. A hlavne, keď sa na mňa mamča pozrie krivým okom :P. Veru, veľakrát som chytala nervíky, čo zas robím zle. Moje pokroky určite zbadáte, keď si vypočujete Program 7, kde sú úplne prvé rozprávky, ktoré som čítala sama, bez mamky a potom zlepšenie v Programe 30, keď už radšej sedela vedľa mňa a radila mi čo a ako prečítať, lebo niekedy som prečítala úplné bludy a ani som si to neuvedomila, preto čítam radšej s mamkou.

Nuž, toľko k tomu, o čom je moje čítanie. Chcete si to vyskúšať?

 

Vaša Broňa

Brona

Som Broňa Mareková, mám 12 rokov a som autorkou projektu "Prečítam ti rozprávku" ....a neviem sem vložiť fotku :)

Komentáre

    Pridať komentár

    * Nezabudnite na povinné pole.