Kohút Kiko – „postavička“ z dvora deda Tona

Na jar sa na našom dvore zjavilo veľa prírastkov v podobe hydiny. Z celého húfu malých operencov vyčnieval útly, zato veľmi pekný kohútik, ktorého sme nazvali Kiko. Nás deti – mňa , môjho brata Sama a sesternicu Sašku veľmi lákalo jeho pestré perie. Kohútik bol spočiatku veľmi bojazlivý. Ani kikiríkať poriadne nevedel. Znelo to, akoby bol zachrípnutý. Ako rástol, jeho hlas bol stále krajší a silnejší. Pochopili sme, že tak, ako sa deti učia rozprávať, tak sa aj malý kohútik musí naučiť kikiríkať.

Čoskoro sa náš Kiko stal veliteľom dvora. Čudovali by ste sa, ako taký kohút dokáže postaviť celý dvor do pozoru. Nielen sliepky, ale aj kačky, husi a ovca Nelka sú pod jeho velením. To by nebolo nič zvláštne, keby nestaval do pozoru aj nás – ľudí. Ako Kiko rástol, tak si viac privykal na rolu vodcu. Bál sa čoraz menej a vyskakoval čoraz viac. Keď sme to čakali najmenej, zaútočil na nás zozadu a surovo nás ďobol do nohy. Najviac ho provokovali červené nohavice našej krstnej mamy. Tá schytala zobákom ako prvá rovno do zadku 🙂 Neskôr sa obeťami stali aj ďalší členovia rodiny.  A tak jediným spôsobom ochrany bolo chodiť na záhradu s palicou.  Niekedy však ani to nepomáhalo.

Kiko bol veľmi prefíkaný, a keď sme okolo neho prechádzali, tváril sa že si hrabká a ďobe na hnojisku, ale pritom nás zboku sledoval. Keď sme nedávali pozor, rozbehol sa a ďob….Niekoľkodňová modrina bola na svete. My deti sme hľadali najlepší spôsob ochrany. Najviac sporov s Kikom má vždy môj brat Samo. Vražedné pohľady, ktoré naňho hádže by Vás asi zabili 🙂 Ale kohúta veru len vydráždia do ešte hrozivejších útokov.

Dedo vždy tvrdí, že ho provokujeme a preto do nás skáče. Pravda je však taká, že neskáče iba do babky, lebo ho kŕmi a stará sa o celé osadenstvo dvora, ktoré on považuje za svoj „hárem“. Všetci už mali s Kikom skúsenosť, iba ja som sa tomu úspešne vyhýbala. Až do chvíle, kým …. schytala som to priamo pri stodole, keď som šla na záhradu premýšľať. Zacítila som prudkú bolesť v lýtku. Ten krik by vyľakal aj mŕtveho. Rýchlo som schytila palicu a zahnala som ho k plotu. Opatrne som okolo neho prešla a  všetko som utekala  vyrozprávať babke.

Dnes sa nad tým už iba smejeme, ale vtedy mi veru do smiechu nebolo. Odvtedy chodím na záhradu opäť o niečo opatrnejšie. Snáď sa s Kikom skamarátim skôr, ako skončí v polievke. Možno mi jeho kikiríkanie a útoky budú aj chýbať. Aj Vy máte na dvore takéhoto Kika?

Brona

Som Broňa Mareková, mám 12 rokov a som autorkou projektu "Prečítam ti rozprávku" ....a neviem sem vložiť fotku :)

Komentáre

    Pridať komentár

    * Nezabudnite na povinné pole.