Tak som zas späť

Ahoj rozprávkači 😀

Konečne, po veeeľmi dlhom čase, pridávam nový blogový príspevok. Asi rok som totiž na stránke nič nerobila. Môžem to nazvať dlhšou pauzou. A prečo som stránku na taký dlhý čas opustila?

V apríli 2017 som vyhrala cenu v celoslovenskej súťaži  Junior Internet, čo mohol byť pre mňa rozhodujúci bod, keď som sa mohla zviditeľniť a byť úspešnejšia. Napriek tomu ma to nejako nelákalo, lebo som bola sklamaná, že som už na začiatku nemala taký úspech, ako som očakávala. Objednávok nebolo veľa a ľudí, ktorí by o mne vedeli tiež nie.

Písala som blog (aj keď nie úplne pravidelne), pridávala nejaké príspevky na fb stránku a pred Vianocami nahrala ďalšiu sadu rozprávok. Neskôr ma k tomu musela mamka skôr tlačiť, než aby som to robila sama od seba a dobrovoľne. Obe sme vedeli, že je to skôr na škodu ako na osoh. Postupne bola moja aktivita stále menšia a nakoniec žiadna.

Boli síce všelijaké nápady ako projekt znova rozbehnúť možno aj z inej perspektívy, ale nejako som sa k činu nemala. Čas plynul a stránka stála. Samozrejme som na ňu po celý čas nezabúdala, len som nemala motiváciu v niečom pokračovať…

A zrazu mi to začalo vŕtať v hlave. Čo keby? Čo keby som to ešte skúsila? Čo keby som znova načítavala rozprávky, čo keby som opäť písala blog? Začalo mi to chýbať. Predsa len som sa preto dosť nadrela. Projekt a stránka Prečítam ti rozprávku bolo kúsok zo mňa. Bola to časť môjho života. A ja som to nechcela len tak poslať k vode. Bolo by to, akoby som utopila kúsok seba.

Začala som premýšľať čo ďalej, ako stránku znovu prebudiť k životu. A potom som si spomenula na istého mladíka. Napísal mi zhruba pred 2 rokmi. Vtedy keď som projekt vypustila do sveta. Podporil ma, povedal že je to dobrý nápad (čo som vtedy potrebovala) a povedal, že mu mám asi po roku napísať ako sa mi darí. Vtedy som mu ale nenapísala, lebo to bol práve čas, keď som  takmer nič nerobila. Tak som mu napísala teraz :). Písala som o súťaži, o tom ako som skoro prestala pracovať na svojom pláne a aj o  tom, ako som sa rozhodla znova pokračovať. Napísal mi veľmi povzbudivú správu, čo ma ešte viac nakoplo. Týmto sa mu chcem veľmi pekne poďakovať 🙂

Predovšetkým sa ale chcem poďakovať mamke, ktorá celý čas stála pri mne, pomáhala mi a veľmi ma podporovala. Bez nej by som projekt nikdy neuskutočnila :). A samozrejme sa chcem poďakovať aj vám, fanúšikom, ak to tak môžem nazvať :D. Síce vás nie je veľmi veľa, verím a dúfam, že časom vás bude omnoho viac :).

Chcela by som ešte spomenúť niečo o neúspechu.

Neúspech vlastne nie je tak zlý alebo hrozný ako som si vždy myslela. Neúspech patrí k životu. Myslím si, že je to len šanca začať odznova, tentoraz možno trošku inak :). Ak sa nám niečo nepodarí, ale my sa nevzdáme a vysvetlíme si to nejako pozitívne (napr. že je to ďalšia šanca), navonok vyzerajúci neúspech sa zmení na úspech.

Koniec koncov, každý kto niečo dokázal zažil veľa prehier, ale nevzdal sa a nakoniec zvíťazil 🙂

Na záver chcem spomenúť ako som sa rozhodla pokračovať :).

Načítavať rozprávky by som chcela aj naďalej, veľmi ma to baví. Celkovo rozprávky ma bavia a mám ich  rada, aj keď mám už 14 :D. Keď sa nad tým tak zamyslím, celý život je jedna veľká rozprávka. O tom ale až nabudúce :).

Okrem načítavania by som ale chcela vyskúšať písať moje vlastné rozprávky. Už ich zopár mám. Píšem o zvieratách, najmä lesných :D. Snažím sa do každej rozprávky vložiť nejakú myšlienku. Nasilu ale nič nenapíšem, musím mať inšpiráciu a tá tak často nechodí, takže písanie mi ide trošku pomalšie :D. Ak by ste mali nejaké nápady a námety na rozprávky alebo nejaké pekné myšlienky, rada ich príjmem. Taktiež ma bude zaujímať váš názor na moje už napísané rozprávky.

Ak by to vyšlo a mala by som dosť rozprávok, chcela by som vydať vlastnú knižku, čo bolo vždy mojím snom :).

 

Brona

Som Broňa Mareková, mám 12 rokov a som autorkou projektu "Prečítam ti rozprávku" ....a neviem sem vložiť fotku :)

Komentáre

    Pridať komentár

    * Nezabudnite na povinné pole.